Cesta k filozofii príčin a následkov...

Autor: Tomáš Procházka | 18.2.2015 o 16:01 | Karma článku: 4,36 | Prečítané:  696x

Keď som začínal na strednej škole (odbor: veterina), tešil som sa, o čo lepšia bude, síce stále škola, ale vybral som si ju sám a je konkrétne zameraná. Už čoskoro mi však nadšenie zabil predmet, ktorý sa zaoberal rozmnožovaním flóry, teda pestovaním rastlín. Navyše, hodnotil sa systémom a náročnosťou približne ako: Odpisuj z tabule - odrapkaj dve vety - dostaneš za jedna. V druhom ročníku mi z neho hrozil reparát, takže som sa naučil všetko naraz a dostal trojku.

Táto skúsenosť so spoločensky a na profesionálnej úrovni tolerovanou zbytočnosťou ma zmiatla a bezmocnosť, v ktorej som sa ocitol, vo mne vzbudila odpor. Odpor k snaženiu, ktoré je, zatiaľ len v tomto prípade, ale až príliš zjavne - zbytočné. Ako som premýšľal nad výhovorkami, prečo nemusieť a čim si to ospravedlniť, od oceňovania úspechov, cez vlastnú hrdosť a pýchu až po vysokoškolské tituly, udrelo mi čosi do oči. Alebo skôr neudrelo. Dokázal som totiž rozlíšiť, kedy sa človek stáva sám sebou a je takzvane sám za seba, no len v očiach zákona / ľudí. Nedokázal som však za boha prísť na to, kde, kedy a ako u koho sa to rozlišujúce „čosi“, udeje. Prevíjal som si život dospelého jedinca na začiatok a nebolo to tam...

Všetko to bola iba jedna reťazová reakcia. Gigantická, ale chemická rovnica. Sled príčin a dôsledkov a dôsledky, ktoré sú opäť príčinou iného dôsledku. Príčina a dôsledok, všetko opísateľné a rozlíšiteľné javy, no iba na určitej úrovni poznania. Človek sa napríklad od malička obklopuje niektorými farbami radšej a častejšie, než inými. Presný okamih, kedy si obľúbenú farbu zvolí a nie je mu určená, je však neznámy. Podobne je to s hudbou, priateľmi, láskami... Na základe vplyvov vytvárame okolo seba prostredie, ktoré nás spätne formuje do toho, čím sme.

Všetko, čo v živote ne/robím, prináša osoh a zmysel iba celku, známemu svetu, univerzu. No celok zároveň prináša osoh, alebo aspoň význam, mne zatiaľ neznámemu. Hľadal som teda dôvod, prečo niečo málo z toho nerobiť. Prečo sa nemusieť snažiť. Spôsob, ako ospravedlniť seba a svoje občas zvláštne správanie. Dokázať ostatným zbytočnosť a absurditu ktorejkoľvek známej časti ľudskej existencie, o dodržiavaní spoločenských konvencií nehovoriac. A našiel som dôkaz, že slobodná vôľa jedinca neexistuje tým, že som nenašiel dôkaz o jej existencii - vzniku.

O sedem rokov nato mi priateľka oznámila, že v škole hovorili o determinizme a vraj je to presne to, čim jej pílim uši. Až tu som sa dostal k názvu komplexu vlastných myšlienok a s nadšením aj k predstave, že nie som na svete sám. Všetky tie pocity, obsesie z vedomia, že nech sa dotknem čohokoľvek, chtiac – nechtiac, vždy na veciach zanechám hoci len mikroskopickú stopu, zrazu prestali pripomínať šialenstvo.

Všetko, čo spravím, ovplyvní okolie a všetko, čo spraví/lo okolie, som ja. Vždy ma fascinovalo, že dve rovnaké veci neexistujú. Aj dva klony, alebo navlas rovnakí jedinci v ideálnom svete, nemôžu mat rovnaké podmienky, pretože nie je možne "kráčať v sebe", teda, vždy jeden, alebo aj obaja zároveň, nepôjdu totožnou cestou.

Vo filme Jurský park som prvýkrát počul o teórii chaosu, ale vtedy som mal hlavu v oblakoch z účinkujúcich. Pred par dňami som narazil na článok o kvantovej mechanike a opäť som zažil podobné pocity, ako pri prvej zmienke determinizmu v mojom živote. Čo prinesie deň ďalší? To je nad slnko jasné. Žiaľ, mne nie. Pretože prítomnosť a existencia výpočtu má vplyv na výsledok rovnako, ako jeho neprítomnosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Deti dospievajú neskôr, dvadsaťpäť rokov je nových osemnásť. Ľudstvo si to môže dovoliť

Vedci naznačujú, že ľudia dnes dospievajú pomalšie.

Čo je nové na SME

Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý. Kandidáti na župana budú odpovedať na vaše otázky

SMEnaživo: Príďte diskutovať s kandidátmi na bratislavského župana.


Už ste čítali?